Chystá sa niečo nedobré ….

Chcem poukázať na dôležitosť jazyka a jazykových prostriedkov. Jazyk, tento jedinečný výtvor ľudského, či vesmírneho ducha, lebo vedci sa stále sporia o tom, či korene jazyka sú čisto ľudskej povahy, alebo nám bol takpovediac „daný zhora“, patrí takpovediac všetkým, právo používať ho majú aj tí, ktorí ho neovládajú, ovládajú nedostatočne alebo ho zámerne znásilňujú. Je iné, keď niekto neovláda jazyk, lebo sa ho učí z dôvodu veku (je dieťa) či toho, že je cudzinec. Ale v každej jazykovej skupine sú kruhy patriace k spoločenskej elite, ktoré by mali ísť vzorom a príkladom tým, ktorí jazyk dostatočne neovládajú a pôsobiť na nich tak, aby si ten jazykový nástroj osvojili so všetkými pravidlami a normami s cieľom, aby sme si na konci dňa (kalk z angličtiny hojne a s obľubou používaný v dnešnej dobe) „rozumeli“. Sú to všetci, pre ktorých je jazyk pracovným nástrojom. Herci, moderátori, hlásatelia, činovníci v kultúre a v neposlednom rade aj poslanci a politici, ktorí nás oblažujú svojimi častými mediálnymi výstupmi. A samozrejme tí, ktorí nám tieto výstupy prinášajú. Novinári.

Akokoľvek ( = anyway, z angličtiny – práve som použila slovenčine cudzí jazykový prostriedok, aby som znázornila, ako hlboko sa nám tieto vplyvy zažierajú pod kožu až tak, že im občas podľahne aj človek, ktorý je proti umelým deformáciám rodného jazyka …), to, čo sme „dostali do vienka“ od božstiev, už niekoľko sto tisíc rokov rozvíjame my, ľudia, a narábame s týmto darom podľa vlastného uváženia. Niektorí príslušníci ľudského rodu tento dar zušľachťujú a rozvíjajú, iní ho takpovediac prznia. Nie som proti prirodzenému vývinu jazykov a preberaniu aj cudzích jazykových prvkov, veď jazyk je predovšetkým prostriedkom komunikácie, nástroj na uchopenie reality, ktorá sa neustále mení, a nie mŕtvy predmet vystavený v múzeu, okolo ktorého máme chodiť po špičkách a s pietou sa mu klaňať. Nemôžeme hovoriť jazykom našich predkov, lebo podstatná časť vecí a javov okolo nás by zostala neuchopená a naopak, prirodzene sme „vypustili“ pomenovania predmetov, ktoré už nepoužívame (gäceľ, strunga ….. ). Takže áno, je prínosom tvorba jazykových novotvarov, som za všetky žargóny a slangy, obohacujú náš jazyk a robia ho zaujímavým, pestrým. Aj jazyk mladých má svoje opodstatnenie, aj keď je z veľkej časti pre ostatnú časť populácie nezrozumiteľný a slúži ako kód, ktorý treba prelomiť na to, aby ste porozumeli aspoň prvej línii toho, čo tým chcú mladí povedať.

Lenže máme takzvané štylistické rozvrstvenie jazyka, to značí, že každá oblasť má svoju štylistickú vrstvu, a teda nie je vhodné, aby sa moderátori prvého okruhu verejno-právneho rozhlasu prihovárali poslucháčom v štýle kalkového prekladu z anglického jazyka. Naozaj ma vyrušuje, ak nám zaželajú príjemný deň či jazdu v štýle „majte pekný deň“, lebo z toho ako slama z čižiem trčí tá angličtina. Cudzie jazykové prvky máme preberať, ak nemáme vlastné. A v slovenčine predsa vieme zaželať pekný deň aj „po našom“. Treba brať ohľad na strednú a staršiu generáciu, pre ktorú sú takéto formulácie cudzie a nepatričné. Ako keby nestačilo, že musia počúvať ten neustály prúd obohraných anglo-amerických popových skladieb, tisíckrát vyžmýkaných, bez nápadu a invencie.

Páčilo sa mi, ako nejaký americký činiteľ, neviem, či to bol člen Senátu alebo Kongresu, sa oboril na woke aktivistu s tým, že on nebude hrať tú ich hru na ohýbanie si reality podľa vlastných predstáv. Povedal mu: „I do not play your game. You will not tell me, whether to adress you he, she or they. I am not reading your manual. You don´t own reality, you don´t write grammar rules..“ (vo voľnom preklade: „Vy mi nebudete určovať, či vám mám hovoriť „on, ona alebo oni. Vy netvoríte gramatické pravidlá a nevlastníte realitu.“ Oblúkom som sa vrátila k tomu, že ak nám bol jazyk darovaný „zhora“ (na počiatku bolo Slovo …), tak má mať kontakt s realitou a elementárny rešpekt pred ňou v tom, že ju nebude znásilňovať. Lebo keď začneme mužom hovoriť v ženskom rode a naopak, bez ohľadu na to, čo v skutočnosti sú, ak jednu ľudskú bytosť budem oslovovať množným číslom, lebo sa v nej nachádzajú muž aj žena …. skončí sa to potom tým, že „vojna je mier, mier je vojna a sloboda je otroctvo …otroctvo je sloboda ….“ Alebo že by sme už tam boli ?

A záverom „chuťovka“ vo vývine jazyky a politickej korektnosti. Ak poviete, že sa musíte postarať o budúcnosť našich detí (áno, ministerka vložila to „nešťastné“ slovo „bielych“ detí ….), ste neonacista. Všetci rodičia, ktorým záleží na budúcnosti svojich detí, sú podľa progresívnych vykladačov pravdy, neonacisti ….